Rodové zastúpenie v médiách
Ani jedna vzdelávacia inštitúcia, ktorá pripravuje budúcich profesionálov a profesionálky v oblasti mediálnej a marketingovej komunikácie, dodnes nedoplnila vzdelávacie štandardy o oblasť rodovo citlivého prístupu v mediálnej práci. Podobná situácia je v rôznych profesných mediálnych združeniach, ktoré žiadnym spôsobom nereflektujú na rozvinuté diskusie v tejto téme, takisto ako v legislatívnej oblasti, ktorá určuje základné rámce pôsobenia médií. I keď situáciu, ktorú chápeme predovšetkým ako problém spoločenských štruktúr, je veľmi ťažké zmeniť na individuálnej úrovni,
Na fakt, že mediálne inštitúcie z rodového hľadiska nerovnomerne distribuujú mocenské pozície upozorňujú vo svojich uzneseniach aj medzinárodné organizácie ako sú OSN, RE a EÚ. V Pekinskej akčnej platforme (VZ OSN, 1995), sa poukazuje na fakt, že napriek zvyšujúcemu sa počtu žien pôsobiacich v médiách ostáva problémom skutočnosť, že iba malé množstvo z nich je obsadzovaných do riadiacich a manažérskych pozícií, čo v konečnom dôsledku znižuje ich možnosť ovplyvňovať rozhodovacie mediálne procesy. OSN preto vyzýva všetky vlády, aby s cieľom zabezpečiť rodovú rovnosť „podporili menovanie žien do riadiacich, dozorných, poradných, manažérskych a monitorovacích mediálnych inštitúcií, a to tak do štátnych ako aj súkromných alebo verejných, a to z pozície vplyvu a rozhodovania i hľadiska priestoru pre vyjadrovanie“ (Pekinská akčná platforma, oblasť J). I keď v rámci Slovenska nemáme doposiaľ spracované prehľadové štúdie o situácii žien a mužov v mediálnych spoločnostiach (aj tento fakt má výpovednú hodnotu a naznačuje aký je „záujem“ o riešenie rodových nerovností v našej krajine), letmý pohľad na pomery v slovenských médiách naznačuje veľmi podobné tendencie.
Pri podrobnej rodovej analýze mediálnych pracovísk je dôležité zamerať sa nielen na javy vertikálnej rodovej [i]segregácie, ale aj na otázky horizontálne[ii]j, vrátane zhodnotenia platobných úrovní a platobných rozdielov medzi mužmi a ženami, kariérneho postupu, deľby povinností, pracovných podmienok, zosúladenia pracovného a súkromného života, prístupu k vzdelávaniu a pod. To všetko sú faktory, ktoré majú vplyv na situáciu v oblasti rodovej rovnosti na pracovisku a ako je už azda notoricky známe, ženy na trhu práce sú v omnoho väčšej miera ako muži vystavené priamej či nepriamej diskriminácii. V prípade novinárskeho povolania môže byť situácia ešte zložitejšia, keďže požiadavky kladené na túto profesiu sú záťažové najmä z časového hľadiska, ako aj z hľadiska flexibility práce. Tieto obmedzenia, spoločne so zaužívanými rodovými stereotypmi v spoločnosti často vedú k odlišnému posudzovaniu schopností a zručností žien a mužov a to prevažne v neprospech žien – podhodnocovanie ich kvalifikácie a pracovných skúseností v mediálnych povolaniach. Presne to sú spôsoby, akým sú neustále denne re/produkované rodové nerovnosti a mocenské vzťahy v mediálnych inštitúciách, ktoré samozrejme majú nemalý vplyv na formovanie mediálnych posolstiev.
[i] Vertikálna segregácia spočíva v koncentrácii mužov a žien na určitých pozíciách v rámci jednej kategórie povolaní (napr. väčšina mužov na riadiacich pozíciách). [ii] Horizontálna segregácia znamená koncentráciu mužov a žien v jednotlivých povolaniach, alebo aj koncentráciu v konkrétnom povolaní do určitých pracovných pozícií (v novinárskych povolaniach napr. muži komentátori, glosátori, grafici, politickí a vojnoví spravodajcovia, fotografi, ženy ako redaktorky oddychových žánrov a pod.)
