Keď pri tangu štípu oči od cibule…
Som najlepšia je názov inscenácie Prešporského divadla, známeho neobyčajným spracovaním spoločensky a politicky významných tém. Tentoraz sa na javisko dostal problém násilia páchaného na ženách, obsahovo aj formálne náročne spracovateľná téma. Herecká dvojica Judita Hansman a Elena Kolek-Spaskov sa však náročnosťou nenechávajú stiahnuť, groteskným spracovaním a jedinečnými pohybovými prvkami vzlietajú v ústrety publiku. Problém násilia podávajú citlivo a s odstupom, prostredníctvom vzťahu matky a dcéry, ich vzájomného približovania a vzďaľovania, prostredníctvom každodenných úkonov i výnimočných situácií. Po tomto predstavení sa budete aj na krájanie cibule pozerať inak…
Najbližšie si inscenáciu môžete pozrieť v sobotu 23. mája v priestoroch Ticho a spol., Školská 14, Bratislava. Po skončení predstavenia sa môžete zapojiť do diskusie o téme násilia páchaného na ženách, jej umeleckom spracovaní a širších spoločenských súvislostiach tohto závažného problému. Dozviete sa viac aj o kampani Odzvoňme násiliu páchanému na ženách – Podporme Istanbulský dohovor, ktorú podporila Judita Hansman spolu s ďalšími osobnosťami spoločenského a kultúrneho života. Odzvoniť násiliu môžete aj vy teraz a tu: http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=807417
V čom je výnimočné predstavenie Som najlepšia?
JH: Neviem, či je výnimočné, ale určite nie je prázdne. Základnou témou inscenácie je týranie, ktoré je, žiaľ, všadeprítomné, a napriek tomu sa všetci tvárime, že neexistuje. Ale ako to v Prešporskom divadle máme vo zvyku, vážnu tému – a to nesmierne vážnu tému, ktorá nás veľmi trápi – sme spracovali voľnejšie, s humorom, aby bola prístupná aj ľuďom, ktorí majú pocit, že to nie je až taký vážny problém.
Prečo ste sa rozhodli venovať problému násilia páchaného na ženách?
JH: Je to jedna z tém, ktoré kvária Slovensko, ale aby sme nepaušalizovali, treba povedať, že nielen Slovensko. Násilie páchané na ženách je rozšírený a vážny problém, týrajú sa aj deti, napokon aj muži. Akoby empatia unikla kdesi do vzduchu, čosi sa stalo a my sa snažíme ukazovať: Pozor, niečo sa tu deje!
Inscenácia Som najlepšia hovorí o vážnej téme a zároveň je spracovaná veľmi citlivo, s pochopením a zvnútornením problému, je citlivá aj voči ženám, ktoré sa do takej situácie už dostali. Nie je ubližujúca. Pripraviť takú inscenáciu nielen tematicky, ale aj formou, je asi náročné. Ako ste na inscenácii pracovali?
EKS: V Prešporskom divadle prebieha skúšanie vždy veľmi zaujímavo, pretože sa poznáme dlhé roky, vieme, čo od seba môžeme očakávať a hlavne vychádzame z vlastných skúseností a zo skúseností ľudí, ktorých poznáme. Je to pre nás inšpirujúce, pracovný proces je veľmi tvorivý a hravý a myslím si, že nakoniec je to na inscenácii aj vidieť.
Jedným z tvorivých prvkov inscenácie, ktorý dáva predstaveniu inú atmosféru, je pohyb…
EKS: Hľadali sme spôsob, ako znázorniť varenie a súťaž vo varení. Vychádzali sme z rytmiky, ktorú aj vyučujem, hrali sme sa, potrápili, mali sme modriny na rukách, ale nakoniec sme vymysleli peknú pohybovú etudu. Tango je v hre vyjadrením vzťahu matky a dcéry. Je to tanec sám osebe veľmi vášnivý, zaujímavý, plný emócií, preto bolo tango tou najlepšou voľbou, ako vyjadriť nenávisť, lásku, boj, pocit túžby priblížiť sa jedna k druhej.
Dôležitým motívom inscenácie je vzťah medzi matkou a dcérou, ich vzďaľovanie a približovanie. V jednej chvíli sa niečo v ich vzťahu prelomí, blízkosť sa obnoví a – na prvý pohľad možno paradoxne – udeje sa to prostredníctvom reality šou, o ktorých sa zvykne hovorievať, že skutočné vzťahy medzi ľuďmi skôr narúšajú.
EKS: Rozhodovanie, čo bude zlomom vo vzťahu, bolo ťažké, lebo sme mali obavy, aby sme to „neprepískli“, neprekročili hranicu únosnosti a nezačali publikum vydierať. Chceli sme nájsť jemnú hranicu, cez ktorú podáme problém, naznačíme zblíženie a zároveň nebudeme patetické.
JH: Použili sme reality šou práve preto, lebo je to spôsob, ako sa ľudia zvyknú vydierať. Ale my chceme, aby si divák urobil názor a povedal si, aký to na neho má alebo nemá dosah.
To je tiež veľmi dôležité, aké máte reakcie na predstavenie?
JH: Dostať ľudí do divadla v dnešnej dobe je príšerne ťažké až nemožné, ale ľudia, ktorí prídu, sú veľmi spokojní. Tak dúfame, že sa informácie o inscenácii budú postupne šíriť a ľudia sa prídu pozrieť, čo im ponúkame.
A keď sa vrátime k televíznym formátom, prečo je lepšie dať prednosť divadlu pred reality šou?
JH: Reality šou sú prítomné takmer všade, keď si zapneme televízor, sú tam stále. Divadlo je živý fenomén, je to úplne iná vec, s ľuďmi sa môžete porozprávať, ako ste predstavenie pochopili, ako ste sa cítili.
EKS: Hlavne divadlo robí z diváka aktívnu osobu a reality šou robí z diváka pasívnu, konzumujúcu osobu.
Na vašom divadle je zaujímavé aj to, že po predstavení sa vždy stretnete s diváčkami a divákmi, ktorí sa s vami môžu porozprávať, dať si s vami pohár vína…
JH: Nie je to tak vo všetkých divadlách, ale my to robíme, lebo si myslíme, že je to správne. Pretože divadlo tvoria ľudia, nie celebrity, hviezdy a nedosiahnuteľné ikony. Naopak, sú to normálni bežní ľudia, ktorí platia nájom, starajú sa o deti a majú hlad ako ktorýkoľvek iný človek – hlad po rôznych veciach, aj hlad po nehe.
Som najlepšia / Prešporské divadlo
Hrajú: Elena Kolek-Spaskov a Judita Hansman
Námet, scenár, réžia: Judita Hansman, Ivan Blahút
