Pri časových limitoch na výkon interrupcie je dôležité vedieť, že za začiatok tehotenstva sa považuje prvý deň poslednej menštruácie pred otehotnením. A to znamená, že ženy na rozhodnutie a výkon interrupcie reálne nemajú k dispozícii celých 12 týždňov.
Prvé dva týždne od začiatku menštruácie žena ešte v skutočnosti nie je tehotná. Prvý približne týždeň prebieha menštruácia a následne asi týždeň trvá takzvaná folikulárna fáza cyklu. K oplodneniu vajíčka dochádza väčšinou okolo 14. dňa cyklu, teda počas ovulácie. Následne
trvá približne týždeň až dva, kým dôjde k uhniezdeniu vajíčka. Až v tomto sa čase sa obyčajne ženy môžu dozvedieť, že sú tehotné. Pokiaľ tehotenstvo neplánujú a neočakávajú, mnohé ženy na to upozorní až vynechanie menštruácie, kedy sú už v 4. alebo 5. týždni tehotenstva.
Na rozhodnutie a podstúpenie interrupcie im zostáva 7 až 8 týždňov.
Mnohé ženy sa však o tehotenstve, ktoré neočakávajú, dozvedia ešte neskôr. Napríklad ak majú nepravidelný menštruačný cyklus, meškajúcu menštruáciu nemusia postrehnúť. K omeškaniu menštruácie tiež môže dôjsť z rôznych iných príčin, ako je užívanie niektorých liekov či obyčajná chrípka alebo stres. Žena tak nemusí omeškanie prikladať tehotenstvu.
Ďalšie ženy si, naopak, môžu menštruáciu zmýliť s takzvaným implantačným krvácaním. Môže k nemu dochádzať počas uhniezďovania, teda práve v čase, kedy by normálne očakávali menštruáciu. Ženy môžu v čase menštruácie krvácať aj z iných príčin (stres, lieky, pohlavný styk). V dôsledku toho sa môžu mnohé ženy mylne domnievať, že menštruácia prebehla a o tehotenstve sa dozvedia až neskôr.
Spoliehať sa nemožno ani na takzvané tehotenské príznaky (napríklad nevoľnosť). Časť žien ich nepociťuje vôbec, niektoré ženy ich môžu pripísať iným príčinám než tehotenstvu, alebo sa môžu tieto príznaky objaviť až neskoro.
Dvanásťtýždňovú lehotu navyše skracujú predpísané úkony, ktoré musí žena absolvovať predtým, než sa vykoná samotný zákrok (vyšetrenia, povinné poučenie a povinná 48-hodinová čakacia doba).
