Istanbulský dohovor presadzuje nespochybňujúci prístup, ktorého podstatou je dôvera a rešpekt. Nespochybňuje skúsenosti žien, ktoré zažili násilie, pretože vie, že zodpovednosť za násilie nenesú ženy, ale prevládajúce nerovnosti medzi ženami a mužmi v spoločnosti a v rodine.
Usiluje sa, aby boli na takomto princípe založené všetky podporné služby a aby ženy zažívajúce násilie boli o týchto skutočnostiach vhodne informované. Úlohou služieb je pracovať tak, aby moc inštitúcie nenahradila moc a kontrolu násilného partnera. Znamená to spolupracovať so ženou ako s odborníčkou na vlastný život a posilňovať ju, aby opäť mohla nadobudnúť kontrolu nad svojím životom. Dôsledné uplatňovanie Istanbulského dohovoru prinesie ženám a dievčatám ohrozeným násilím dostatočné množstvo kvalitných služieb, v ktorých bude pracovať vyškolený personál s podrobnými znalosťami o rodovo podmienenom násilí a o jeho súvislostiach s ľudskými právami.
Istanbulský dohovor kladie dôraz nielen na riešenie násilných situácií, ale i na prevenciu násilia. Upozorňuje, aby spoločnosť za žiadnych okolností netolerovala násilie na ženách (princíp nulovej tolerancie násilia) a presadzovala rovnosť žien a mužov. V praxi sa prevencia má realizovať napríklad v podobe mediálnych kampaní, výchovou a vzdelávaním k ľudským právam a rodovej rovnosti alebo posilňovaním zručností budovania rešpektujúcich partnerských vzťahov.
K tomu, aby spoločnosť predchádzala násiliu, môžu významne prispieť i médiá. Preto je dôležité médiá motivovať, aby zavádzali samoregulačné normy a smernice zamerané na podporu rešpektovania dôstojnosti žien a podporu rodovej rovnosti a aby zamedzili šíreniu rodových stereotypov a ponižujúceho zobrazovania žien. Do prevencie násilia by mala byť zapojená celá spoločnosť, veľmi dôležitá je úloha mužov a chlapcov. Tí môžu byť vzorom nenásilnej mužskosti a otvorene podporovať myšlienky rodovej rovnosti a vzájomného rešpektu.
Podľa Istanbulského dohovoru by mali byť všetky opatrenia zamerané na ochranu a podporu žien založené na integrovanom prístupe, ktorý berie do úvahy širšie spoločenské prostredie a zohľadňuje poznanie o štrukturálnej povahe násilia.
