Ak vychádzame z toho, že príčinou násilia páchaného na ženách je pretrvávajúca nerovnosť a diskriminácia žien, potrebujeme vedieť, ako tieto nerovnosti vznikajú a ako sa na nich rôzne spoločenské systémy (rodina, školstvo, médiá, cirkev, politický systém) podieľajú.
Iba tak budeme vedieť, ako pretrvávajúce násilie na ženách zastaviť a ako predchádzať tomu, aby k nemu opakovane dochádzalo. Jedným zo základných nástrojov spoločenských vied, ktorý pomáha odhaľovať vznik nerovností a nastavovať opatrenia na ich odstraňovanie, je kategória rodu. Istanbulský dohovor pod pojmom rod rozumie „súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov“ (čl. 3, písm. c.). Ako ukazujú mnohé výskumy, tieto modely správania sú často ovplyvnené predsudkami a stereotypmi, ktoré prispievajú k vzniku a akceptovaniu nerovností a násilia. Napríklad, ak v spoločnosti prevláda názor, že „skutočný muž“ je silný a hrubý, nepriamo vedieme chlapcov k takémuto typu správania. Muži a chlapci si potom môžu potvrdzovať svoju „mužskosť“ práve násilným správaním voči ženám a inštitúcie pracujúce v takejto kultúre budú zase násilie voči ženám brať na ľahkú váhu. Niektoré výskumy potvrdzujú, že v rodinách, kde sa otec správa výrazne dominantne, je výskyt násilia na ženách a deťoch trikrát vyšší ako v rodinách s väčšou rovnosťou.12
Taktiež sa preukázalo, že násilní muži pochádzajú z rodín, kde často vládlo tradičné rozdelenie rolí a práce medzi mužmi a ženami, ktoré nebolo spochybňované.13 Stereotyp, že ženy majú vykonávať neplatené domáce práce, kým muž má finančne zabezpečovať rodinu, prispieva k vzniku ekonomických nerovností a väčšej chudobe žien. V dôsledku toho sú ženy často od mužov ekonomicky závislé a stávajú sa zraniteľnejšími voči násiliu. Práve preto si Istanbulský dohovor stanovuje záväzok odstraňovať také predsudky, zvyky a tradície, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien alebo na stereotypných roliach žien a mužov (čl. 12).14 Kategória rodu poukazuje na to, že nerovnosti a diskriminácia žien nie sú priamym dôsledkom biologických predispozícií a že na našu identitu a správanie má vplyv aj kultúra a spoločnosť. Dôkazom toho je aj množstvo mužov, ktorí nikdy násilie nepoužili a otvorene proti nemu vystupujú. Odmietnutie konceptu rodu zároveň vedie k ospravedlňovaniu a zdôvodňovaniu rôznych druhov diskriminácie, vrátane násilia páchaného na ženách.
12 Holter, Svare, Egeland in Holubová, B. ed. a kol. autoriek (2015). Štandardy komplexnej podpory a ochrany žien zažívajúcich násilie, Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava.
13 Egger, R. (2000). Prevencia násilia páchaného na ženách vo vzťahu k rodovým stereotypom a k rodovo špecifickej výchove − záznam z prednášky. In Aspekt, č. 1, s. 113 – 129.
14 Tá istá povinnosť vyplýva SR aj z Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktorý v čl. 5 ukladá štátom povinnosť zmeniť a zrušiť spoločenské postoje a kultúrne vzorce a praktiky, ktoré sú založené na koncepte podriadenosti alebo nadriadenosti jedného z pohlaví a vyžaduje od štátov, aby aktívne odstraňovali rodové stereotypy.