Násilie je jednou z najzávažnejších foriem diskriminácie a porušovania ľudských práv. Výsledky výskumov dlhodobo ukazujú, že ženy sú vystavené rôznym druhom násilia nepomerne častejšie ako muži a najčastejšie zažívajú násilie práve zo strany mužov.
Ohrozuje ich napríklad násilie zo strany intímnych partnerov, sexuálne obťažovanie, znásilnenie alebo obchodovanie so ženami. Tento fakt poukazuje na to, že hrozba násilia páchaného na ženách nie je individuálny, ale štrukturálny problém. Je obsiahnutá v spoločenskom poriadku, pre ktorý je charakteristické nerovné usporiadanie vzťahov medzi mužmi a ženami a pretrvávajúca diskriminácia žien.
Istanbulský dohovor preto zdôrazňuje, že násiliu na ženách možno predchádzať iba v spoločnosti, ktorá nebude systematicky diskriminovať ženy a v ktorej si ženy a muži budú rovní. Z tohto dôvodu dohovor stanovuje ako jeden zo svojich základných cieľov (čl. 1, ods. b) odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien a podporu rodovej rovnosti.
K plneniu takéhoto cieľa sa Slovenská republika dobrovoľne zaviazala už v minulosti, nie je teda pre ňu ničím novým. SR je zmluvnou stranou Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien10 a rodovú rovnosť sa snaží dosahovať prostredníctvom zákonov, akčných plánov i inštitucionálnych orgánov vytvorených na ich podporu. Ako však ukazuje Index rodovej rovnosti,11 v ktorom sa už niekoľko rokov ocitáme na posledných priečkach, napriek viacerým pozitívnych zmenám v tejto oblasti napredujeme iba veľmi pomaly. Rovnosť žien a mužov je aj jednou zo základných hodnôt Európskej únie, ktorá sa usiluje o jej presadzovanie v rôznych oblastiach už od roku 1957.
10 Pre SR nadobudol platnosť sukcesiou dňa 27. 6. 1993. Dohovor je uverejnený v Zbierke zákonov č. 62/1987 Zb. (VYHLÁŠKA ministra zahraničných vecí z 13. mája 1987 o Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien).
11 http://eige.europa.eu/gender-equality-index.
