Dohovor zatiaľ podpísali všetky členské krajiny Rady Európy s výnimkou Ruskej federácie, Azerbajdžanu a Arménska, teda 44 zo 47 krajín.8 Podpísaním dohovoru krajina vyjadruje súhlas s jeho obsahom a prejavuje vôľu ho ratifikovať (ratifikácia je akt, ktorým sa štát zaväzuje dohovor realizovať v praxi).
Dohovor doposiaľ ratifikovalo 27 členských krajín Rady Európy. Naposledy tak urobili Nemecko, Estónsko a Cyprus. Ďalšie krajiny na ratifikácii intenzívne pracujú. Politický signál o záväzku bojovať proti násiliu na ženách, diskriminácii žien a rodovej nerovnosti vyslala aj Európska únia svojím pristúpením k dohovoru v septembri 2017. Európsky parlament členské štáty naliehavo vyzýva, aby urýchlili rokovania o ratifikácii a napĺňaní Istanbulského dohovoru. Poukazuje na to, že v EÚ sa násilie týka až 250 miliónov žien a dievčat a má výrazne negatívny vplyv na ich životy. Európsky parlament upozorňuje, že ak ženy a dievčatá systematicky zažívajú násilie, štát a spoločnosť zlyhávajú v plnení svojej základnej povinnosti, ktorou je ochrana občianok a občanov.
Rodovo podmienené násilie má negatívny vplyv aj na ekonomiku krajín. Podľa odhadov Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) náklady vzniknuté v súvislosti s rodovo podmieneným násilím dosahujú v Európe približne 226 miliárd eur ročne (109 miliárd v prípade násilia zo strany intímnych partnerov).9 Na jeho riešenie však štáty vynakladajú oveľa menej – ich výška sa ráta iba v miliónoch eur.
8 K novembru 2017.
9 Odhadovanie nákladov vzniknutých v spojení s rodovo motivovaným násilím v Európskej únii: správa, 5. 12. 2014, http://eige.europa.eu/node/393.
