Každá žena alebo dievča má právo slobodne sa rozhodnúť, či a kedy bude mať deti. S tým súvisí aj právo na prístup k interrupcii poskytovanej s rešpektom a úctou. Nik nesmie ženy a dievčatá vystavovať ubližujúcemu správaniu alebo nátlaku, aby zmenili svoje rozhodnutie. Len ony najlepšie vedia, čo majú robiť a aké sú ich životné okolnosti. Služby bezpečnej interrupcie je potrebné poskytovať spôsobom, ktorý rešpektuje dôstojnosť žien a dievčat, zaručuje im právo na súkromie a je citlivý voči ich potrebám.
Súčasťou takéhoto rešpektujúceho a citlivého prístupu je aj spôsob komunikácie medzi zdravotným personálom a žiadateľkou o interrupciu. Zdravotnícky personál by mal žene zabezpečiť priestor, aby sa mohla samostatne rozhodovať a zhodnotiť svoju situáciu bez ovplyvňovania alebo sugestívnych otázok. Neprijateľné sú akékoľvek súdiace poznámky, narážky či zľahčovanie situácie, ale aj navádzanie na zváženie interrupcie a tlak smerom k alternatívnym riešeniam neželaného tehotenstva. Dopytovanie by sa malo držať v medziach informácií o zdravotnom stave. Nemalo by sa týkať rodinného stavu či okolností otehotnenia ženy, ktorá žiada o interrupciu.
Ak si lekár či lekárka uplatní takzvanú výhradu vo svedomí a odmietne interrupciu vykonať, mali by tak urobiť bez toho, aby sa súčasne snažili ovplyvňovať rozhodnutie ženy podstúpiť interrupciu. Tiež by mali žene poskytnúť informácie o najbližšom zdravotníckom zariadení či lekárovi alebo lekárke, ktorá zákrok poskytuje. Výhradu vo svedomí si nemôže uplatniť celé zdravotnícke zariadenie. Ženám nesmú byť odopierané medicínske či logistické informácie o dostupnej interrupcii a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti.
