Podmienky pre výkon umelého prerušenia tehotenstva na Slovensku upravujú najmä tieto dva zákony:
Zákon o umelom prerušení tehotenstva č. 73/1986 Zb. (v znení č. 419/1991 Zb.,)
Zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, č. 576/2004 (ďalej len Zákon o zdravotnej starostlivosti).
V Zákone o umelom prerušení tehotenstva sa deklaruje účel tohto zákona nasledovne: „Zákon upravuje umelé prerušenie tehotenstva a so zreteľom na ochranu života a zdravia ženy a v záujme plánovaného a zodpovedného rodičovstva ustanovuje podmienky na jeho vykonávanie“ (§1 zákona).
Ďalej tento zákon určuje kľúčový spôsob predchádzania nežiaducim tehotenstvám, a to predovšetkým výchovou k plánovanému a zodpovednému rodičovstvu a využívaním prostriedkov na zabránenie tehotenstva. Následne sa stanovujú základné podmienky pre výkon interrupcie (na žiadosť ženy aj zo zdravotných dôvodov) a postupy pri podávaní žiadosti o umelé prerušenie tehotenstva.
Zákon o zdravotnej starostlivosti upravuje povinnosť a podmienky poskytovania takzvaného informovaného súhlasu a stanovuje aj takzvaná 48-hodinovú čakaciu dobu pred výkonom interrupcie po tom, ako bol poskytnutý informovaný súhlas.
Ďalšie podrobnosti ohľadom postupov a podmienok pre prístup k interrupciám upravujú vyhlášky ministerstva zdravotníctva.
Prvou kľúčovou vyhláškou je Vyhláška MZ SR č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva (ďalej len Vyhláška o UPT), ktorá nadväzuje na zákon o interrupciách a upravuje najmä procesné náležitosti pre výkon interrupcie, podmienky pre jej výkon, dôvody pre výkon tohto zákroku zo zdravotných dôvodov, miesta výkonu zákroku, podávanie hlásení a výkon zákroku u cudziniek.
Druhou kľúčovou vyhláškou je Vyhláška MZ SR č. 417 /2009, ktorá nadväzuje na Zákon o zdravotnej starostlivosti a upravuje najmä podobu povinného poučenia, v ktorom sa okrem iného opisuje aj spôsob výkonu interrupcie (ďalej len vyhláška 417).