Zákon určuje, že žiadosť o umelé prerušenie tehotenstva sa podáva v zdravotníckom zariadení príslušnom trvalému pobytu, miestu pracoviska alebo školy. V praxi sa ženy zvyčajne primárne obracajú na svojho ošetrujúceho gynekológa či gynekologičku, kde majú vedenú svoju zdravotnú kartu.

Mnohé ženy sa však rozhodnú radšej priamo vyhľadať zariadenie poskytujúce umelé prerušenie tehotenstva. Podľa výskumu Možnosti voľby majú totiž obavu, že ak navštívia miestu ambulanciu, o ich zámere podstúpiť interrupciu sa dozvie ich blízke okolie. Obávajú sa toho najmä ženy v menších obciach či mestách, kde je vyššie riziko, že sa súkromné informácie o zdravotnom stave dostanú k ľuďom v okolí ženy.