Slovenská republika sa k základným hodnotám Istanbulského dohovoru (ochrana ľudských práv, podpora rodovej rovnosti) prihlásila už v minulosti, a to prostredníctvom Ústavy SR a mnohých zákonov vrátane antidiskriminačného zákona, ale aj ratifikáciou iných medzinárodných dohovorov.

Vôľu presadzovať tieto hodnoty prejavila SR i tým, že sa dobrovoľne stala členskou krajinou OSN, Rady Európy a Európskej únie. Tieto organizácie dlhodobo zastávajú jasné politické stanovisko nulovej tolerancie voči násiliu páchanému na ženách. Chápu ho ako závažné porušovanie ľudských práv žien a presadzovanie rodovej rovnosti definujú ako nevyhnutnú podmienku demokracie. Žiadna krajina nie je skutočne demokratická, pokiaľ je viac ako polovica jej obyvateľstva systematicky vystavovaná diskriminácii a porušovaniu práv.

Rovnosť mužov a žien je základnou hodnotou a kľúčovým cieľom Európskej únie vo všetkých jej činnostiach, ako sa uznáva v zmluvách [články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii, článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie] a v Charte základných práv Európskej únie (článok 23).

Istanbulský dohovor presadzuje výlučne také hodnoty, na ktorých je postavené demokratické európske spoločenstvo. Nejde teda o kontroverzný dokument. Ako kontroverzný ho prezentujú iba skupiny odmietajúce ochranu ľudských práv žien a rovnosť medzi ženami a mužmi. Istanbulský dohovor je obviňovaný aj z toho, že ničí rodiny, ale v skutočnosti robí pravý opak. Usiluje sa o zdravé, bezpečné rodiny založené na partnerstve, v ktorých ženy a deti nebudú zažívať násilie. Pretože rodiny ničia tí, čo páchajú násilie. Argumenty proti Istanbulskému dohovoru často používajú nielen krajne konzervatívne organizácie, ale aj nacionalistickí, extrémistickí a protieurópski politickí aktéri. Zneužívaním tradičných hodnôt, zavádzajúcimi informáciami, nejasne formulovanými a faktami nepodloženými stanoviskami o obsahu dohovoru spôsobili, že sa v časti spoločnosti začal považovať za problémový.

Tieto protidemokratické, protieurópske a nacionalistické postoje vychádzajú z nostalgie za imaginárnym poriadkom minulosti, ktorého súčasťou je aj stereotypné usporiadanie rodových vzťahov. Protidemokratické a protirodové diskurzy sú úzko prepojené a prispievajú k celkovej radikalizácii spoločnosti. Zabraňujú nielen produktívnej diskusii o spoločensky závažných témach, ale aj prijatiu konkrétnych opatrení, ktoré majú potenciál riešiť každodenné problémy žien a mužov.