Dichotómia verejného a súkromného/ Rodovo stereotypné obrazy mužskosti a ženskosti

Napriek mnohým spoločenským zmenám, ktoré prebehli v posledných desaťročiach a ktoré ukázali neudržateľnosť a neopodstatnenosť dichotomického rozdelenia žien a mužov do súkromnej a verejnej sféry, sa zdá, že v médiách naďalej pretrváva tendencia potvrdzovania tejto neformálnej štruktúry moci.

Kým ženy sú vykresľované ako udržovateľky „tepla rodinných kozubov“, muži sú naopak zväčša zaradení do verejnej sféry, sféry produktívnej, spájajúcej sa so svetom výkonu, ktorej nositelia sú akoby úplne odrezaní od sveta vzťahov, rodiny. Najvýraznejším príkladom je spôsob prezentácie politickej sféry v médiách, ktorá je primárne vykresľovaná a konštruovaná ako mužská oblasť, nevhodná pre ženy. Napriek mnohým výhradám dochádza k určitému pozitívnemu posunu v rodovo stereotypných zobrazeniach – napríklad ženské postavy v televíznych programoch už častejšie vystupujú ako nezávislé, častejšie pracujúce mimo domova a muži sú zobrazovaní ako rodinné typy, predsa len médiá zotrvávajú zväčša v zajatí rodovo stereotypných konštrukcií a predstáv. Hlavným záujmom a starosťou žien sú v televízii stále milostné vzťahy; kým mužské postavy hovoria skôr o práci, ženské častejšie o milostných vzťahoch“

Hierarchizácia a selekcia

Základným princípom konštruovania reality v médiách je princíp selekcie, konkrétne selekcie tém, faktov, súvislostí, udalostí, aktérov/aktériek. Keďže sme obklopené a obklopení obrovským tokom informácií a každý deň dochádza k veľkému množstvu udalostí, médiá vyberajú z tejto obrovskej množiny iba určité fakty/momenty, ktoré sú mediálne akceptovateľné. Redukcia informácií je samozrejme prirodzeným procesom, keďže neexistuje fyzická možnosť odovzdať publiku všetky informácie. Problémom sa skôr javí proces selekcie (kto vyberá, na základe akých kritérií), ako aj spôsob prezentácie udalostí, ich hierarchizácia a priraďovanie významov. Selekcia tém a ich medializácia má teda podstatný vplyv na to, o čom ľudia premýšľajú a aké významy udalostiam pripisujú.

Z analýz slovenských médií je zrejmé, že téme rodovej rovnosti a najmä feminizmu sa nevenuje takmer žiadna resp. iba okrajová pozornosť. Zobrazovanie žien ako objektov sexuálnej túžby mužov, priraďovanie vlastností ženám ako je submisivita, ich odkazovanie do priestoru domácej sféry a naopak vyzdvihovanie mužov ako aktívnych profesionálov, radcov žien a v neposlednom rade vyzdvihovanie heterosexuálneho normatívu, to všetko môžeme nájsť v slovenských médiách.

Jedným zo spôsobov, akým médiá ovplyvňujú myslenie ľudí a prispievajú ku konštruovaniu reality je aj princíp hierarchizácie informácii. Ak už niečo prejde princípom selekcie a rozhodne sa o jeho zverejnení, veľmi dôležitým faktorom je zaradenie, resp. určenie poradia témy/správy/informácie v štruktúre mediálnych produktov. V dennej tlači je príkladom hierarchizácie miesto zaradenia správy – je naozaj rozdiel, či je zaradená a otitulkovaná na prvej strane alebo napríklad na piatej, či v prílohe. Zaradenie nejakej udalosti na titulnú stranu má podstatný význam pre recipientov a recipientky – média tým vysielajú signál, ktoré správy máme dešifrovať ako najvýznamnejšie a najdôležitejšie. V televízii a rozhlase je hierarchizácia realizovaná radením udalostí v časovom rámci – každý z nás vie, že mediálne produkty vysielané v tzv. „prime time“, majú väčšiu dôležitosť a sú najviac sledované ako produkty, ktoré sa vysielajú v tzv. „hluchom čase“ a takisto je dôležité, ktorá informácia bude podaná ako prvá v spravodajských reláciách a ktorá posledná. Mediálne teoretičky a teoretici potvrdzujú fakt, že ľudia si ľahšie zapamätajú najmä titulok, prvé informácie a úvodné obrazy, to znamená, že aj takýmto spôsobom „možno podať obsah, ktorý zmätie, respektíve celkom oklame, s úmyslom upevniť vo vedomí príjemcu isté hodnotenie“

A práve v súvislosti s hierarchizáciou informácií/udalostí/tém sa z rodového hľadiska ukazujú veľmi významné súvislosti. Podľa Pavlíka analýza výskytu mužských a ženským mien a citácií na prvých stranách hlavných českých denníkov ukázala pomer mužských a ženských mien 10:1 a horšie. Podobné výsledky vychádzajú z krátkodobého monitoringu médií aj u nás.

Ženy väčšinou chýbali na stranách venovaných kľúčovým politickým a kľúčovým obchodným udalostiam. Správy o činnostiach a udalostiach týkajúcich sa predovšetkým žien alebo určitých žien ( s výnimkou ženských hláv štátov, žien, ktoré zomreli alebo boli zabité a žien, ktoré stoja za zmienku vďaka svojmu vzťahu so známym mužom) sa väčšinou prezentujú ako menej dôležité, osobne zafarbené správy (soft news) a sú odkázané do vedľajších, „nespravodajských rubrík“

Ženy (bez ohľadu na vek) sa však na stránky denníkov dostávajú skôr „zadnými dverami“ a prenikajú hlavne do príloh.  V analýze denníkov sme zistili, že ženy celkovo v našej spoločnosti majú vyhradenú pozíciu skôr „vzadu“, v sfére oddychu, zábavy, v žiadnom prípade však nie v čele spoločnosti. To je vyhradené mužom. So ženami sa na úvodných stranách denníkov stretneme skôr ako s prijímateľkami pomoci, s tými, na ktoré (ne)myslí zákon, so zdrojom problémov. Toto miesto zdieľajú ženy bez rozdielu veku spolu s inými minoritami“

Dopady takéhoto zobrazovania reality sú viac ako zrejmé – médiá nám ponúkajú orientáciu v rodovo zaužívanom poriadku a ukazujú, čo máme považovať za „dôležité a dôležitejšie“, čo má menší a čo väčší spoločenský význam. Samozrejme, môžeme namietnuť že médiá nám nemôžu vnútiť, čo si máme myslieť a je to viac ako relevantná námietka. Publikum nie je jednoliata masa, ktorá nekriticky prijíma všetky mediálne obsahy. Práve naopak – prijímanie mediálnych posolstiev ovplyvňuje množstvo rozličných faktorov ako sú vek, úroveň vzdelania, spoločenské postavenie, etnicita recipientiek a recipientov, ale ja politická situácia v krajine, rozvinuté ľudskoprávne povedomie, občianska spoločnosť a podobne. Problematickým sa skôr javí fakt, že médiá nám predostierajú a určitým spôsobom vnucujú o čom máme rozmýšľať, pretože v dnešnej informačnej spoločnosti sa javí ako dôležité iba to, čo bolo medializované, zverejnené.

pokračovanie…