O.Pietruchová: Výhrada svedomia a jej možné riešenie
Po feministkách vraj klame už aj Sme a zrejme aj právni experti EÚ. Podráždené reakcie ministerstva spravodlivosti na akýchkoľvek oponentov pripravovanej zmluvy so Svätou stolicou o práve uplatňovať výhradu svedomia (ďalej zmluva) len potvrdzujú naše podozrenia, že dôležitosť a možný dopad zmluvy je pre KDH oveľa širsí ako verejnosť tuší.
KDH sa pri argumentovaní odvoláva na širokým konsensom schválenú Základnú zmluvu medzi SR a Svätou stolicou a záväzok SR voči Vatikánu prijať čiastkovú zmluvu o výhrade svedomia. Treba však upozorniť, že základná zmluva bola prijatá len preto, že bola koncipovaná všeobecne a že z nej boli vynechané kontroverzné časti, ktoré boli v koalícii v r. 2000 nepriechodné. Čiastkové zmluvy ju však salámovou taktikou dopĺňajú práve o tieto úpravy. Ak chce Slovensko dodržať záväzok voči Vatikánu, malo by zmluvu o výhrade svedomia skutočne prijať. Nikde však nie je stanovené, že sa má jednať medzinárodnú zmluvu v predkladanom znení, ktorá má prednosť pred zákonmi. Okrem toho má Slovensko záväzky voči OSN a EÚ, ktoré boli prijaté širším konsenzom krajín a o prístupe Slovenska do EÚ rozhodli občania v referende. Mali by sme teda v prvom rade rešpektovať už existujúce medzinárodné a širokým verejným konsezom prijaté záväzky a brať ich do úvahy pri navrhovaní ďalších zmlúv.
Právnické kľučky okolo samovykonateľnosti len odvádzajú pozornosť od vecnej diskusie o podstate zmluvy. V Doložke prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonmi sa hovorí: „Vzhľadom na charakter Zmluvy, ako aj na skutočnosť, že podľa § 144 ods. 1 Ústavy SR je sudca viazaný iba medzinárodnými zmluvami podľa jej článku 7 ods. 2 a čl. 7 ods. 5, riadne vykonávanie Zmluvy v podmienkach Slovenskej republiky vyžaduje, aby bola Zmluva klasifikovaná ako medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonom.“ Ministerstvo spravodlivosti teda nielen predpokladá, že sa zmluvou budú súdy riadiť, naopak. Táto formulácia o „riadnom vykonávaní zmluvy“, ktorá údajne samovykonateľná nie je, dáva tusiť, že klasifikácia zmluvy sa prispôsobuje práve tomuto cieľu. Ak sa teda môžu tí, ktorí sa riadia mravoučnými a vieroučnými princípami katolíckej církvi odvolať na súd a ten je povinný riadiť sa zmluvou, akékoľvek vyhlásenia o „nesamovykonateľnosti“ zmluvy sú len deklaratórne reči. Ak si ministerstvo želalo, aby sa zmluva aplikovala len v rámci zákona, malo ju klasifikovať ako medzinárodnú zmluvu, na ktorej vykonanie je potrebný zákon. Ďalej sa v doložke pri dopadoch prijatia medzinárodnej zmluvy na slovenský právny poriadok hovorí, že „Vzhľadom na prednostný charakter zmluvy pred zákonmi nie je potrebné odstraňovať duplicitu.“ Teda pri akomkoľvek konflikte zmluvy so zákonom má podľa ministerstva prednosť zmluva.
Práve tieto nejasnosti spôsobujú problémy okolo zmluvy. Ak ministerstvo predloží návrh, ktorý nebude mať štatút ľudskoprávnej zmluvy a prednosť pred našimi zákonmi, ale napr. medzinárodnej zmluvy, na vykonanie ktorej je potrebný zákon a to spoločne so zákonnou úpravou výhrady svedomia, nevidím problém v akceptácii takejto zmluvy. Pokiaľ nad jej rozsahom bude stáť demokraticky schválený zákon, ktorý upravuje právo na uplatnenie výhrady svedomia a súčasne aj zaručí práva postihnutých, problém bude zažehnaný. Návrh takýchto zákonných úprav, na ktoré sa ministerstvo stále odvoláva, doteraz nikto nevidel a dá sa len potichu tušiť, prečo. Ak sa totiž bude pripravovať po schválení zmluvy, bude v ňom silne participovať katolícka cirkev. Zmluva o výhrade svedomia jej podľa čl. 7 dovoľuje komisia zloženej zo zástupcov SR a Vatikánu „predkladať pripomienky k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov a podnety na legislatívnu úpravu práva uplatňovať výhrady vo svedomí a na zabránenie jeho zneužívania“. Nakoniec, aj pri sebalepších úprimných snahách ministra spravodlivosti navrhnúť nediskriminujúce zákonné úpravy výhrady svedomia platné pre všetkých občanov nemusí mať na takúto činnosť už čas. Voľby sa blížia a nie je isté, či ministerstvo spravodlivosti bude aj po nich „patriť KDH“ (ako dosť šokujúco vyhlásil Fides). No a ak uplatňovanie výhrady svedomia v zákone upravené nebude, zmluva bude platiť a právny chaos je takmer zaručený.
Uverejnené v Sme
