Podľa článku 14 Istanbulského dohovoru by mali krajiny zaradiť do vzdelávania študijné materiály týkajúce sa rovnosti žien a mužov, nestereotypných rolí, vzájomného rešpektu, nenásilného riešenia konfliktov, rodovo podmieneného násilia a práva na nedotknuteľnosť osoby.

Obdobnou povinnosťou je Slovenská republika viazaná už od prijatia Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. Ako uvádza dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd: „Nikomu nemožno odoprieť právo na vzdelanie. Pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečovať túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.“ (čl. 2) Takáto formulácia však neznamená, že právo rodičov na výchovu detí je nadradené štátnemu usmerňovaniu výchovy a vzdelávania. Ľudské práva sú totiž vzájomne prepojené a nedeliteľné, vždy ich treba skúmať v kontexte s inými právami. Každé právo jednotlivca či skupiny ľudí má limity, ktorými sú práva iných jednotlivcov. Limitom je aj samotný demokratický základ spoločnosti, ktorý chráni a uznáva ľudské práva.

Slobodu vyznania teda nie je možné uplatňovať spôsobom, ktorý obmedzuje slobodu vyznania iných. Podľa Všeobecného komentára č. 20 Dohovoru o právach dieťaťa, „dieťa je ten, kto uplatňuje právo na slobodu vierovyznania, nie rodič, pričom rodičovská rola nevyhnutne slabne s tým, ako dieťa nadobúda čoraz aktívnejšiu rolu pri uplatňovaní výberu počas dospievania“. Právo rodičov teda nemôže byť interpretované tak, že sa ním obmedzí nárok dieťaťa na jeho ľudské práva, vrátane práva na kvalitné vzdelanie, slobodu prejavu či práva na objektívne informácie, a nemôže byť interpretované protichodne s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa. Právo rodičov nemôže byť považované za nadradené, najmä ak je jeho výsledkom ohrozenie demokratických princípov spoločnosti či nestrannosti a objektívnosti procesu vzdelávania.15

15 Viac pozri v rozsudku ESĽP Dánsko vs. Kjedsen et al. a Horná, D. – Petöcz, K. eds. (2015). Právo na vzdelanie a jeho kľúčové aspekty, Štátny pedagogický ústav, Bratislava. (najmä Petöcz, K.: Kapitola 3 – Inkluzíve vzdelávanie).