Istanbulský dohovor je prvý ľudskoprávny dohovor, ktorý sa komplexne zameriava na riešenie násilia páchaného na ženách a domáceho násilia v európskom regióne. To znamená, že po prvý raz sa na európskej úrovni ustanovujú právne záväzné normy, ktoré majú zabezpečiť odstránenie násilia. Prijatím dohovoru sa krajiny dobrovoľne zaväzujú, že začnú efektívnejšie konať a násilie budú riešiť systematicky a na základe jasne určenej stratégie.
Dohovor je výnimočný takisto svojím rozsahom a konkrétnosťou opatrení. Podarilo sa mu zjednotiť najnovšie poznatky o možnostiach riešenia násilia a priniesť tak komplexnú odpoveď na jeho zastavenie.
Istanbulský dohovor pomáha zabezpečovať to, čo obete násilia potrebujú: efektívnu spoluprácu rôznych inštitúcií a profesií (napríklad polície, mimovládnych organizácií, súdov, zdravotníckych zariadení). Skúsenosti z krajín, kde takáto multiinštitucionálna spolupráca funguje, sú dôkazom toho, že pri spájaní síl dochádza k výraznému zlepšovaniu situácie žien, detí a ďalších obetí násilia. Dohovor sa usiluje podnecovať aj spoluprácu rôznych krajín, pretože vychádza z presvedčenia, že štáty nedokážu problém násilia vyriešiť samostatne. V dôraze na jednotný prístup a spoluprácu je priekopnícky. Vytvára platformu pre to, aby sa krajiny mohli navzájom radiť, vymieňať si príklady overených praxí, harmonizovať výskumné dáta a monitorovať aktuálnu situáciu aj dlhodobé trendy.
